Púť do Lúrd: tentoraz trochu inak

V polovici minulého mesiaca sme sa so skupinou klientov vybrali na trochu netradičný výlet - na púť do Lúrd vo Francúzsku. Nadviazali sme na tradíciu predvianočných pútnických zájazdov do Ríma a na toto pútnické miesto, kam sme sa vybrali s farnosťami z okolia. Tento rok sme išli s farnosťou Halenkov... a povedzme si úprimne, bol to jeden z najlepších, ale aj najprekvapujúcejších výletov, aké sme v poslednom čase absolvovali.

Prvý deň: Proroctvo sa naplnilo

Že to nebude len tak obyčajný výlet, sa ukázalo večer po odchode z Lidečka, kde sme pred odchodom mali tradičnú pútnickú omšu a slávnostnú večeru v reštaurácii Na Formance. Pár minút po odchode niekoľko členov výpravy vytiahlo podozrivé fľaše s priehľadným nápojom. Nenápadne vyslovené slová P. Jána, nášho duchovného sprievodcu a zároveň bookera zájazdu, ktorý nás niekoľko týždňov pred cestou jemne upozornil: "No viete, my sme veriaci, ale také normálne... "Budeme radi, keď si dáme pohár vína, pivo a zasmejeme sa." Po týždni strávenom s touto skupinou musíme uznať, že jeho slová naplnili - a do radostnej atmosféry vtiahli aj nás, delegátov a vodičov.

Naša cesta do Lúrd viedla cez najväčšie klenoty severného Talianska. Najskôr sme sa zastavili v Benátkach, odkiaľ sme sa lodným autobusom vaporetto presunuli do centra mesta, kde nasledovala nezabudnuteľná omša v krypte zlatom vyzdobenej Baziliky svätého Marka (kde sa nesmie fotiť.. takže máme málo fotografií). Z Benátok sme sa popoludní vybrali do neďalekej Padovy, ktorej dlhá história a príjemná atmosféra prekvapili nejedného pútnika. Pomodlili sme sa aj pri hrobe svätého Antona, portugalského svätca, ktorý nás sprevádzal počas celej púte. Potom sme prenocovali v Cremone, slávnom centre výroby huslí, ktoré dalo svetu slávneho miestneho rodáka Antonia Stradivariho.

Druhý deň: Od žandára k majstrovi na rieke Rhone

Na druhý deň sme skoro ráno vyrazili do St. Tropez, ktoré naši krajania poznajú najmä vďaka komédiám o Četníkovi. Po nevyhnutnom fotení na žandárskej stanici sa nám podaril husársky kúsok - na príhovor všetkých svätých sa nám podarilo zorganizovať omšu v miestnom kostole, kde práve prebiehal krst.

Zabezpečenie omší v malých vidieckych kostoloch vo Francúzsku je veľký problém, ich webové stránky sú často neaktuálne a na e-maily sa často neodpovedá (čestnou výnimkou je pútnické miesto Lurdy, ktoré vytvorilo naozaj jednoduchý a prehľadný rezervačný systém, aby zvládlo veľký počet pútnikov). Tu sa nám podarilo zabezpečiť omšu len vďaka tomu, že sme miestneho farára zastihli priamo pred kostolom, keď sa lúčil s farníkmi. Po niekoľkých vetách vo francúzštine, niekoľkých v angličtine a mnohých v taliančine nakoniec dovolil o. Jánovi sláviť svätú omšu v jeho krásnom kostole ešte v to popoludnie, za čo mu ešte raz veľmi pekne ďakujeme.

Mali sme hodinu do začiatku omše, a tak sme čas využili na výstup na pevnosť nad mestom, odkiaľ sme mali krásny výhľad na záliv s prekrásnou priezračnou vodou Azúrového pobrežia, ako aj na dom Brigitte Bardotovej a ďalších známych francúzskych a svetových celebrít, ktoré trávia letnú dovolenku na protiľahlom polostrove.

Zo Saint Tropez sme išli do Avignonu (cestou sme sledovali žandára zo Saint Tropez). V meste francúzskych pápežov a vzdorujúcich pápežov sme si pozreli radničné námestie, pápežský palác a vedľa neho baziliku Notre Dame. Na neďalekej hore svätého Jána XXII. s nádherným výhľadom nás už čakal silný francúzsky pán, ktorý nás sprevádzal po zvyšok našej púte. Noc sme strávili v krásnom retro hoteli neďaleko mesta.

Deň 3: Prekvapenia na ceste a prvý deň v Lurdoch

Tretí deň patril blížiacim sa Lurdom. Cestou však na našich pútnikov čakalo prekvapenie. Na trase nás čakalo mestečko, ktoré väčšina pútnikov do Lúrd vidí len z diaľnice, ale nikdy sa doň nedostane. My sme sa tam v tento deň vybrali - a rozhodne to stálo za to. Dámy a páni, vitajte v Carcassonne.

Centrum katarskej vzbury je dnes jedným z najlepšie zachovaných stredovekých miest v Európe. Jeho mohutné hradby sa týčia nad údolím rieky Aude, cez ktorú vedie starobylý most pod mestom. V meste nájdete ohromujúcu gotickú katedrálu, vnútorný hrad a spletitý systém stredovekých uličiek s obchodíkmi s nepredvídateľnými suvenírmi a miestnymi kulinárskymi špecialitami.

Ak sme mali niekoho stratiť, tak je to tu... a on sa stratil. Pani sa po pár minútach našla, ale za odmenu nám v autobuse rozprávala príbeh o pani z južnej Moravy, ktorá si v čase hlbokej totality vybavila všetky možné povolenia a odišla do Lúrd. Po takmer mesačnej ceste sa vrátila domov s kanistrami lurdskej vody, ktoré potom roznášala po celej Morave. Ako sa jej to podarilo? S heslom "len kvapka vody a vedro viery" ju riedila českou vodou a delila sa s ňou so všetkými známymi. Stala sa inšpiráciou pre mnohých, vrátane našich pútnikov.

Štvrtý deň: Nezabudnuteľné Lurdy

Večer sme dorazili do Lurdu, kde nás čakali dva dni odpočinku, modlitieb a duchovného občerstvenia. Začali sme svätou omšou v krypte priamo nad jaskyňou, kde sa pred viac ako 150 rokmi zjavila Panna Mária mladej Bernadete Soubirousovej (príbeh zjavenia si môžete prečítať tu).

Vďaka tejto udalosti sú dnes Lurdy jedným z najvýznamnejších rímskokatolíckych pútnických miest na svete s nezabudnuteľnou atmosférou a vplyvom na životy mnohých ľudí. Jedným z týchto ľudí je aj Delíza Cirolli, ktorej lekári vo veku desiatich rokov diagnostikovali osteosarkóm, zhubnú rakovinu kostí. Dva mesiace po návrate z Lúrd sa jedného rána zobudila a cítila sa zdravá. Následné vyšetrenia ukázali, že po sarkóme niet ani stopy, čo veda zatiaľ nedokázala vysvetliť. Toto zázračné uzdravenie uznala Cirkev v roku 1989 a pridala sa tak k desiatkam ďalších prípadov, ktoré sa odohrali na tomto mieste.

Každý prežíval návštevu tohto miesta po svojom. Niektorí sa cítili najlepšie, keď sa modlili v jaskyni Zjavenia, iní pri kúpaní v liečivej vode Lúrd. Silný dojem zanechala aj nočná sviečková procesia, počas ktorej každý večer pútnici zaplnia obrovské námestie pred katedrálou a modlia sa v sprievode so sviečkami a mariánskymi piesňami. A niekto sa možno stretol s Bohom v kaviarni neďaleko námestia. Ako sa hovorí, cesty Pána sú nevyspytateľné, a preto každý pokus opísať udalosti z pobytu v Lurdoch skôr či neskôr zistí, že slová jednoducho nestačia...

Deň 5: Marseille s vôňou levandule a kontrasty Monaka

Z Lúrd sme vyrazili opäť skoro ráno a počas zvyšku noci sme sa vydali smerom do Provence. V Carcassonne nás zastihol nádherný východ slnka, ktorého fotografiu nájdete nižšie. Bolo to znamenie lepšieho zajtrajška? Uvidíme. Každopádne našou prvou zastávkou bolo hlavné mesto regiónu známe predovšetkým výrobou mydla a pestovaním levandule - provensálske Marseille.

Nohy nás boleli a mali sme málo času, tak sme sa vlakom vybrali k Bazilike Panny Márie Strážkyne. Ale bože. Spomínaný pán z Avignonu nabral na obrátkach a výhľad na mesto a ostrov If bol uzavretý. Za 15 rokov, čo chodíme do Marseille, sa niečo také stalo prvýkrát. Ale aj tak sme sa dostali do baziliky pri jej podstavci, odkiaľ vedú schody do krypty, ako aj do hlavných miestností s vyvesenými loďami a bizarnými maľbami s výjavmi, kde sa verí, že príhovor Panny Márie zachránil život námorníkom, letcom, vodičom a iným cestovateľom. Vietor neprestával fúkať, a tak sme mohli počas čakania na odvoz urobiť rozľahlé fotografie, ktoré vidíte nižšie.

Druhou zastávkou na ceste späť do Českej republiky bolo Monaco. Prečo práve Monako na pútnickej trase? Pretože život je o kontrastoch, cez ktoré vždy najlepšie uvidíme jeho krásu. Po duchovnom programe v bazilikách bola návšteva monackého kasína pripomienkou, aby svoju vieru žili predovšetkým vo svete - a niektorým dokonca priniesla výhru, rovných 6 eur v rulete.

Inak bolo Monako uprostred príprav na víkendové preteky Formuly E, takže inak jednoduchá cesta do kasína sa zmenila na kľukatú púť medzi tribúnami a paddocami s pretekárskymi monopostami. Kto však môže povedať, že kráčal po trati, po ktorej budú o niekoľko hodín jazdiť najrýchlejší jazdci planéty?

Deň 6: Stretnutie so svätosťou a talianskou pohodou v Janove

Noc sme strávili v krásnom hoteli na ligúrskom pobreží, odkiaľ sme ráno vyrazili na posledný deň našej púte. Naša prvá cesta viedla do hôr, do malebného mestečka Sassello. Malá dedinka neďaleko Savony by dnes bola málo známa, keby sa v októbri 1971 nenarodila Chiara "Luce" Badano, členka Hnutia fokoláre, ktorá zomrela na rakovinu kostí vo veku osemnásť rokov. Pre svoju starostlivosť o starých a chorých, ako aj o deti a mladých bola táto mladá žena viery v roku 2010 blahorečená a je považovaná za jednu z najznámejších novodobých svätých.

V meste nás čakalo druhé prekvapenie. Pri organizovaní omše v miestnom kostole (kde pre zmenu nikto neodpovedal na naše e-maily) sme narazili na malú miestnu komunitu, ktorá si dala za cieľ udržiavať odkaz Chiariovcov a ich myšlienky živé dodnes. Toto spoločenstvo nám poskytlo nielen omšu v kostole, ale aj živé svedectvo Simony, Chiariho spolužiačky zo strednej školy, ktorá nám z prvej ruky sprostredkovala svoje skúsenosti s týmto (dúfajme) budúcim svätcom a s tým, ako prežívala jeho smrť a blahorečenie. Silný príbeh bol pre všetkých veľkým povzbudením a, dovolíme si povedať, aj vrcholom posledného dňa púte.

Po omši sme sa vybrali do miestnej reštaurácie, kde nás čakal koncert talianskej gastronómie. Nasledoval výlet do neďalekého Janova, našej poslednej zastávky. Pomalým, zdĺhavým tempom (všetci sme už boli unavení) sme sa dostali do miestnej katedrály, kde sme sa rozlúčili a dali si dobrú taliansku kávu, focacciu a zmrzlinu. Potom už len stačilo nastúpiť do autobusu, porozprávať sa a ísť domov... a improvizovaný hudobný večer v podaní našich spevákov, ktorý trval dlho do noci.

V mene Riviera Tour by sme sa chceli poďakovať všetkým pútnikom, ktorí sa zúčastnili na ceste. Vytvorili ste nezabudnuteľné spoločenstvo, ktoré zostane v našich srdciach ešte dlho. Ďakujeme, že ste dôverovali našej cestovnej kancelárii pri organizovaní púte, a dúfame, že sa čoskoro stretneme na ďalšej púti (alebo plavbe).

Za Riviérou Tour,

Dominik a Pavel, delegát

Staňa a Mira, vodiči